Navigácia ZŠ

  • Tento príbeh nebude o letných kúpaliskách, túrach, ani o zmrzline.
    Bude...no čo povedať...skrátka o noci. Alebo...ako by som to len nazvala...o hviezdach? O duchoch? O tme? O tichu? Skrátka o všetkom!
    V sobotu sme mali naplánované ísť stanovať. Ale nemala to byť len taká obyčajná stanovačka! Stanovať sa malo totiž u nás v záhrade. Celý deň sme si s Lindou nevolali o ničom inom. Len o tomto. Linda bola moja najlepšia kamarátka s dobrým zmyslom pre humor. A práve s ňou som mala stanovať.
    Blížila sa už noc...Krvavé slnko dávalo zbohom svetu. A potom už len zopár minút a bola tma. Tak sme si pekne rozložili stany a zamysleli sa nad tým, čo vlastne pre nás znamená noc. Linda mala, ako vždy, bláznivé odpovede. Ale určite sme sa zhodli na tom, že najkrajšie na noci sú hviezdy. Táto téma nás dosť zaujala, a tak sme si ľahli do trávy a začali pozorovať súhvezdia. „Vidím medvedicu!“ skríkla Linda. „Aj ja ju vidím!“ potešene som ukázala na súhvezdie. Ako sme sa tak rozprávali...stále a stále viac sme strácali pojem o čase. „Je 23:08“skríkla som na Lindu. „To je dosť času na to, aby sme si povedali nejaké horory,“ strašidelne mi ohlásila Linda. Tak sme si teda rozprávali rôzne horory o vlkodlakoch, upíroch a pod.
    Až...odbila polnoc .Vtom sa spustil silný lejak! Dosť netypické na letné počasie. Ale čo sa dalo robiť? Museli sme sa teda ísť schovať. Linda povedala, že zájde pre nejaké teplejšie oblečenie. „Počkaj ma tu, Zuzi!“
    Dlho a dlho som na Lindu čakala, až som zaspala. Keby ste vedeli, čo mala tá opica, Linda, naplánované!...
       Zhruba o tretej ráno sa v záhrade ozývali rôzne zvuky. Priam strašidelné! A vtom som uvidela niečo doposiaľ ľudskému oku nevídané...Bolo to...akoby som to len povedala...Lietajúca metla so smetným košom navrchu? Povedalo to iba „BU“ a ja som letela od strachu a zároveň smiechu preč. Strach bol, totiž, moje druhé meno. A hneď na to ďalšia obluda! Osoba vznášajúca sa dva metre vo vzduchu, porastená riasami a celá od krvi. Teraz som sa veru naozaj zľakla! „Ááááá!!“Vari je Halloween?!? Vystrašene som bežala. Až na to, že som spadla do jamy. Celú noc som sa triasla od hrôzy a myslela na Lindu. Či jej náhodou tá príšera neublížila...Nakoniec sa mi podarilo zaspať.
      Ráno ma zobudil náš starý šedivý kohút Fero, ktorého sme už dlhší čas prezývali Tučná stará klobáska, pretože kikiríkal, kedy sa mu chcelo a bol vypasený ako sviňa! Asi o 5 minút ma našli rodičia a vzali ma domov. Mala som vysoké horúčky. Zaspala som. Stále sa mi snívalo o tých zmutovaných príšerách...neskôr na to som sa zobudila. „Ááá!!!príšery!!! sedeli na mojej posteli. Vtom mi tá príšera chytila ústa a dala si dole masku. A hneď na to aj druhá. „Linda! Marek! Vy?! civela som na nich, ako nikdy na nikoho predtým. „Cha-cha-cha!“ začali sa obidvaja smiať „Vystrašili sme ťa? Chichi“ smiali sa mi. „A-ale ve-veď príšery...“ koktala som. No o chvíľu som sa spamätala. Potom mi všetko vyrozprávali, ako to mali naplánované, a tak... „Tak preto mala tá príšera každú ponožku inú, že Linda!“ Linda sa začervenala a vzápätí zasmiala. Celý deň sme sa len na tom smiali. A na druhý deň som bola už FIT. No, čo? Páčil sa vám môj príbeh o noci?
     
    Emma Fričová, 7.B
     
    20.12.2016 17:13 | viac »
  • Priateľstvo...to je dôvera...jedinečnosť ...strata...je to ako aprílová čapica, čo v sebe nesie večné záhady, či chémia - ten pokus, čo sa nie vždy podarí...
     
    Len pravý priateľ pozná, že ťa niečo trápi...aj keď máš úsmev na tvári...priateľ je ako kvapka šťastia, čo padá z oblohy,           či strapec spomienok, čo leží na zemi...
     
    Si mi ako sestra, dvojča z mojej tváre, to vtáča, čo z tisícich iných vždy nájdem...tá párová čerešňa, čo na ucho si kladiem... si moje zrkadlo, tá puzzla, čo do mňa zapadá, tá slza, čo na podlahu padá...si...taká rozdielna...
     
    Priateľ robí zo sveta lepšie miesto...sme tím, čo drží spolu, nikdy nás nerozdelia...si môj odraz, čo každý deň predo mnou stojí...Ako anjel, čo ma vždy stráži...môj talizman, čo mi šťastie nosí.
     
    Bola si...a už nie si?...Boli sme tie lupene, čo tvorili kvet, rovnaké ako lienky...a predsa sme sa líšili...ja som bola ten hrebeň, čo vyčesával uzlíky z nášho priateľstva, to lepidlo...čo nie a nie povoliť...ty ten motýľ slobodný...čo kládol mi len samé metafory. Bola si ako kvapka šťastia, čo spadla z oblohy, ta žeravá guľa nado mnou. Boli sme to srdce, čo bilo rovnako v našich telách...
    Ale raz...ako blesk si sa podela, ako hrom do mňa udrela...Kalich vína sa rozlial...víno sa vsiaklo do zeme a s ním sa aj srdce rozpolilo...a ja ho stále hľadám...
     
    A preto si priateľ...tá odlišná polovica...lebo len mínus a plus sa priťahuje a drží pevne, naveky.
     
    Emma Fričová, Ninka Osifová 7. B
     
     
     
     
     
     
     
     
    20.12.2016 17:05 | viac »
  • Starí rodičia sú ako poklad vykopaný zo zeme...sú to ľudia, čo nikdy nehovoria NIE. Ich tváre sú plné priehlbín, ich vlasy sťa Mesiac. Ich duše čisté ako kryštál, ich slová rozumné. Tá ich vôňa kuchyne, čo šíri sa po celej dedine, ten milimeter prachu- to slovo u nich ani neexistuje...Ten príbor a nábytok-ako z múzea!
    ...Niekedy si myslím, že sú veční ako korytnačky, nikdy sa vari nepominú!...
    Ich rozhovor...Pane Bože! Niekedy mi ani slovník nepomôže! Či to vari cudzia reč?!? Nie-nie, to len slová veľmi pristaré...Skrátka, sú to naši starí rodičia!
     
     
    Emma Fričová, 7.B
     
     
     
     
     
    20.12.2016 16:59 | viac »
  • ,,Ach nie, zaspali sme, zmeškám lietadlo!“ to boli moje prvé slová v môj najlepší prázdninový deň. A ak poviem najlepší, tak tým myslím naozaj najlepší. Pýtate sa, prečo najlepší ? Myslím si, že každý sa teší na to, aby mohol robiť svoje vlastné rozhodnutia a skúsiť riešiť svoje problémy sám. Bez pomoci rodičov! Tak, a teraz viete, prečo najlepší. Ja som mala možnosť vyskúšať si to. Rozhodla som sa ísť študovať do Anglicka. Čo vás možno prekvapí, nešla som tam na týždeň, ani na dva. Išla som tam na štyri týždne, teda mesiac. Začiatky boli ťažšie, ale keď som si zvykla, bolo to super. Našla som si kamarátov z rôznych krajín, ako napríklad: z Ruska, Nemecka, Španielska či Rakúska. So všetkými som v kontakte. Čas ubehol ako voda a bol čas ísť domov. Bolo mi smutno opustiť svoj sen, no raz som musela. Z Anglicka som si odniesla veľa cenných skúseností a zážitkov. Veď o to aj išlo.
     
    Sofia Sokolová  VII.A                                                                                     
    20.12.2016 16:54 | viac »
  • „Konečne!“, vykríkol som v deň, keď som mal cestovať na týždenný pobyt do Podhájskej. V to ráno bolo pre mňa slnko žiarivejšie a vôňa pestrofarebných kvetov výraznejšia ako po iné dni.
    Cesta vlakom mi ubehla veľmi rýchlo. Po ubytovaní som sa tešil na príjemné osvieženie v studenom plaveckom bazéne. Na kúpalisku ma prekvapili všakovaké farebné tobogány. Pri toľkej radosti som musel jednoducho vyskúšať všetky. Každý bol niečím výnimočný, ale najlepší zážitok som mal s tobogánom, v ktorom som sa cítil ako v obrovskom vírivom bubne.
    Iné dni som si užíval aj atrakcie krytej časti kúpaliska. Masážne trysky dopĺňal jedinečný vodopád, ktorého hromový hukot mi dodnes znie v ušiach. Samozrejme, nevynechal som ani divokú rieku, z ktorej sa mi riadne zatočila hlava. Popri tom všetkom som si mohol oddýchnuť v príjemnom vodnom bare a osviežiť sa studeným perlivým nápojom.
    Pri toľkých zážitkoch z toho leta musím priznať, že to boli moje najkrajšie strávené dni.
     
      
     
     
     
                                             
                                                                                                    S. Remeň VII.B
    20.12.2016 16:50 | viac »
  • Žiaci 8. ročníka absolvovali zaujímavú exkurziu vývoja raketovej a kozmickej techniky a technológie. Vnímali rozsiahly prieskum vesmíru. Výstava spojená v závere s trenažérom, bola neopakovateľná, fantastická. Žiaci i takouto formou učenia sa získavajú nové informácie, poznatky z rôznych oblastí. Toto podujatie sa stretlo s priaznivým ohlasom a je príkladom na uskutočnenie podobných akcií.


    Výstava v Inchebe v Bratislave Cosmos Discovery obsahuje exponáty z Washingtonského múzea Smithsonian a zo sovietskeho výstaviska Vystavka Dostizheniy Narodnogo Khozyaystva z Moskvy. Je zorganizovaná tak, aby znázorňovala vývoj raketovej a kozmickej techniky a technológie. Na začiatku je veľký panel začínajúci tajnou zbraňou tretej ríše V2 a končí ruskou nosnou raketou Proton a americkou nosnou raketou Saturn 5. Prvé letu schopné rakety skonštruoval Nemec von Braun koncom 30. a 40. rokov v Nemecku. Boli to jednostupňové vojenské rakety poháňané raketovým motorom na kvapalné palivo (hydrazín a kyslík) a boli určené na bombardovanie Anglicka, ale najmä Londýna. Jednoduchí ľudia v Nemecku ich nazývali modré blesky. Základy kozmonautiky, najmä viacstupňových rakiet, položili v prvej polovici 20. storočia v Sovietskom zväze. Po porážke hitlerovského Nemecka si Sovietsky zväz a USA rozdelili vojnovú korisť, ktorej súčasťou boli aj rakety V1 a V2, ich dokumentácia. Od tejto doby sa datuje súťaž USA a Sovietskeho zväzu v dobývaní Vesmíru. V Sovietskom zväze bol vývojom rakiet pre kozmonautiku poverený Sergej Pavlovič Koroľov (Ukrajinec), ktorý viedol programy Sputnik a Vostok. V Spojených štátoch zodpovedal za vývoj kozmických nosičov Dr. Vernher Magnus Maximilian Freiherr von Braun. Jeho práca vyvrcholila vývojom rakiet typu Saturn pre mesačný program Apollo. Von Braun získal svoje prvé skúsenosti v tretej ríši vývojom rakiet V2. Na výstave sú exponáty a zvukové informácie o dobytí vesmíru sovietskym Sputnikom, vyslaním a pristátím psa Lajky a neskôr vyslaním psov Belka a Strelka. Tento výskum skončil vyslaním prvého kozmonauta do vesmíru Jurija Gagarina. Aj prvou ženou vo vesmíre bola občianka Sovietskeho zväzu Valentina Tereškovová. Výstava ukazuje aj prelom amerického dobývania vesmíru. Prví ľudia na Mesiaci boli Američania v programe Apollo. Výstava znázorňuje okrem vývoja kozmických rakiet s ľudskou posádkou aj rozsiahly prieskum vesmíru prostredníctvom automatických vesmírnych staníc a mobilných zariadení. Z nich najvýznamnejšie sú Hubleho ďalekohľad, vesmírna stanica ISS, satelit Voyager 1, ktorý je dnes vzdialený od Zeme skoro 17 000 000 000 km a opustil slnečnú sústavu. Na výstave je možné vidieť pristávacie moduly pre ľudskú posádku, skafandre, vesmírne vozidlá ako sú Rover, Lunochod, Curiosity a iné... Na zábavu pre deti je na konci výstavy trenažér s 3D – kardánovým závesom. Výstava na Slovensku je doplnená aj účasťou slovenských kozmonautov, a to Vladimíra Remeka, ktorý sa v misii Soyuz 28 stal prvým československým kozmonautom (štart 2. marca 1978).
    Prvým slovenským kozmonautom bol Ivan Bella, ktorý sa na lodi Soyuz TM29 zúčastnil 29. februára 1999 vesmírnej misie ako kozmonaut – výskumník, pracoval na vesmírnej stanici MIR, sovietskej konštrukcie.
     
    Milan Maťaš 8. A
    20.12.2016 16:43 | viac »
  • Horúce slnko pálilo a mňa zaujal krásny výhľad  na rovinatú krajinu, kde sa v diaľke striedali dedinky s rozsiahlymi poľami.

    Vystúpili sme z vlaku a očaril nás veľký ruch.  ,,Ach, koľko veľa ľudí,“  zvolal prekvapene môj mladší brat a stisol mi kŕčovito ruku. Počasie bolo prekvapivo dobré a mesto nás zaujalo najmä po historickej stránke. Každý deň sme navštívili jednu z kultúrnych pamiatok. Väčšinou sme cestovali metrom. Na jazdu metrom sme sa vždy tešili, hlavne kvôli rýchlosti, ktorou sme išli. V Budapešti som bola prvýkrát a po pravde som si myslela, že sa mi tam nebude páčiť.

    Neviem sa rozhodnúť, či mojím najkrajším zážitkom bola návšteva Parlamentu alebo Tropikária, kde sa mi páčila  pestrofarebnosť rýb. Určite sa tam ešte niekedy rada vrátim.

     

    Izabela Mucsková, 7.A

     

    18.12.2016 12:43 | viac »
  • Výlet
         Koncom júla som bol s  rodinou na dovolenke v Chorvátsku. Už pravidelne sa stáva naším obľúbeným ostrovom Ráb. Boli sme tam už 7- krát. Tento rok bola ale dovolenka niečím výnimočná. Vybrali sme sa po prvýkrát na celodenný výlet loďou na susedné ostrovy. Veľmi som sa na výlet tešil.
         V deň výletu sme si museli privstať. Ponáhľali sme sa do prístavu , aby sme nezmeškali odchod lode. Loď bola krásna, mala 3 poschodia. Starý pán kapitán privítal každého cestujúceho a zaprial pohodlný výlet. Sadli sme si na prvé poschodie a čakali sme na vyplávanie. Po štarte som s bratom sledoval ostrov Ráb, ktorý sa nám  postupne vzďaľoval. Po dvoch hodinách plavby, keď ho nebolo takmer vidieť, sme priplávali na ostrov Malý Lošinj. Mali sme tam prestávku 2 hodiny. Niektorí cestujúci sa išli okúpať, no my sme sa vybrali na prechádzku po krásnych starobylých uličkách mesta. V obchode so suvenírmi sme kúpili pamiatku na toto nádherné mestečko. Po návrate sme sa naobedovali a vyplávali sme na more. Po krátkej dobe sme vyplávali do druhého mestečka Veľký Lošinj. Napriek názvu veľký bol omnoho menší ako Malý Lošinj. V prístave bolo malé pestrofarebné námestie. Tu sme si trochu zaplávali a vybláznili sa vo vode. Po necelej hodinke sme vyplávali na cestu domov. Čas sme si krátili hraním hier.
         Po vystúpení z lode sme sa poďakovali kapitánovi za bezpečnú plavbu. Vystúpili sme unavení ale zato plní skvelých zážitkov z výletu. Už sa neviem dočkať ďalšieho výletu po okolitých ostrovoch.   
     
    Adam Titka 7.A                                                                                               
    18.12.2016 12:37 | viac »
  • Kniha je naším najväčším priateľom a patrí medzi nášho neodmysliteľného spoločníka vo voľných chvíľach. Čítaním získavame nové informácie, nové porozumenie z rôznych oblastí, spoznávame svet, ľudské duše, povahy. Čítaním si vylepšujeme techniku a pravopis.
    Kniha otvára nové cesty poznania, osvetľuje minulosť, hovorí o prítomnosti a ukazuje cestu do budúcnosti. S ňou prežívame niekoľko nádherných chvíľ, ktoré ostávajú v nás, sú neopakovateľné. Prostredníctvom kníh sme v centre zaujímavých životných osudov, stávame sa súčasťou obrovských zmien, pozorujeme hlavných hrdinov, nadobúdame širší rozhľad, lepšie chápeme denný kolobeh života.  Len tento priateľ nám dá všetko, čo je možné pochopiť, poznať.
    I naši žiaci čítajú. Niektorí neľutujú námahu a prinášajú do školy rozčítané knihy a cez prestávky sledujú zaujímavé osudy hlavných predstaviteľov.
    Aký postoj ku knihám zaujali žiaci 8. ročníka? Máme možnosť sa to dozvedieť. Práve teraz budujú dobrý vzťah ku knihe, k čítaniu a poznávaniu nového. Toto sú ich postoje a názory.
     
    20.12.2016 12:08 | viac »
  • Milí rodičia, priatelia školy!
    Vaše deti sú autorom týchto nádherných prác. Sú výsledkom vzájomnej spolupráce – Vás, rodičov a nás učiteľov. Bez Vašej podpory by sme nemohli rozvíjať ich talent, nadanie, záujem vytvoriť niečo zaujímavé, zmysluplné, čo poteší, pohladí. I Vy ich vediete k učeniu sa, podporujete to veľké umenie – vzdelávať sa.
    Nech Vás práce potešia, zabavia a nech úspechy Vašich detí šíria dobré meno našej škole.
     
                                                               Vaša redakcia
    13.12.2016 18:29 | viac »

Novinky

Kontakt

  • Základná škola s materskou školou Milana Rastislava Štefánika
    Grösslingová 48, 811 09 Bratislava
  • +421 2 5292 3482

Fotogaléria