Navigácia ZŠ

Noc....alebo radšej stanovačka?

Tento príbeh nebude o letných kúpaliskách, túrach, ani o zmrzline.
Bude...no čo povedať...skrátka o noci. Alebo...ako by som to len nazvala...o hviezdach? O duchoch? O tme? O tichu? Skrátka o všetkom!
V sobotu sme mali naplánované ísť stanovať. Ale nemala to byť len taká obyčajná stanovačka! Stanovať sa malo totiž u nás v záhrade. Celý deň sme si s Lindou nevolali o ničom inom. Len o tomto. Linda bola moja najlepšia kamarátka s dobrým zmyslom pre humor. A práve s ňou som mala stanovať.
Blížila sa už noc...Krvavé slnko dávalo zbohom svetu. A potom už len zopár minút a bola tma. Tak sme si pekne rozložili stany a zamysleli sa nad tým, čo vlastne pre nás znamená noc. Linda mala, ako vždy, bláznivé odpovede. Ale určite sme sa zhodli na tom, že najkrajšie na noci sú hviezdy. Táto téma nás dosť zaujala, a tak sme si ľahli do trávy a začali pozorovať súhvezdia. „Vidím medvedicu!“ skríkla Linda. „Aj ja ju vidím!“ potešene som ukázala na súhvezdie. Ako sme sa tak rozprávali...stále a stále viac sme strácali pojem o čase. „Je 23:08“skríkla som na Lindu. „To je dosť času na to, aby sme si povedali nejaké horory,“ strašidelne mi ohlásila Linda. Tak sme si teda rozprávali rôzne horory o vlkodlakoch, upíroch a pod.
Až...odbila polnoc .Vtom sa spustil silný lejak! Dosť netypické na letné počasie. Ale čo sa dalo robiť? Museli sme sa teda ísť schovať. Linda povedala, že zájde pre nejaké teplejšie oblečenie. „Počkaj ma tu, Zuzi!“
Dlho a dlho som na Lindu čakala, až som zaspala. Keby ste vedeli, čo mala tá opica, Linda, naplánované!...
   Zhruba o tretej ráno sa v záhrade ozývali rôzne zvuky. Priam strašidelné! A vtom som uvidela niečo doposiaľ ľudskému oku nevídané...Bolo to...akoby som to len povedala...Lietajúca metla so smetným košom navrchu? Povedalo to iba „BU“ a ja som letela od strachu a zároveň smiechu preč. Strach bol, totiž, moje druhé meno. A hneď na to ďalšia obluda! Osoba vznášajúca sa dva metre vo vzduchu, porastená riasami a celá od krvi. Teraz som sa veru naozaj zľakla! „Ááááá!!“Vari je Halloween?!? Vystrašene som bežala. Až na to, že som spadla do jamy. Celú noc som sa triasla od hrôzy a myslela na Lindu. Či jej náhodou tá príšera neublížila...Nakoniec sa mi podarilo zaspať.
  Ráno ma zobudil náš starý šedivý kohút Fero, ktorého sme už dlhší čas prezývali Tučná stará klobáska, pretože kikiríkal, kedy sa mu chcelo a bol vypasený ako sviňa! Asi o 5 minút ma našli rodičia a vzali ma domov. Mala som vysoké horúčky. Zaspala som. Stále sa mi snívalo o tých zmutovaných príšerách...neskôr na to som sa zobudila. „Ááá!!!príšery!!! sedeli na mojej posteli. Vtom mi tá príšera chytila ústa a dala si dole masku. A hneď na to aj druhá. „Linda! Marek! Vy?! civela som na nich, ako nikdy na nikoho predtým. „Cha-cha-cha!“ začali sa obidvaja smiať „Vystrašili sme ťa? Chichi“ smiali sa mi. „A-ale ve-veď príšery...“ koktala som. No o chvíľu som sa spamätala. Potom mi všetko vyrozprávali, ako to mali naplánované, a tak... „Tak preto mala tá príšera každú ponožku inú, že Linda!“ Linda sa začervenala a vzápätí zasmiala. Celý deň sme sa len na tom smiali. A na druhý deň som bola už FIT. No, čo? Páčil sa vám môj príbeh o noci?
 
Emma Fričová, 7.B
 

Novinky

Kontakt

  • Základná škola s materskou školou Milana Rastislava Štefánika
    Grösslingová 48, 811 09 Bratislava
  • +421 2 5292 3482

Fotogaléria