Navigácia ZŠ

Výstava Cosmos Discovery

Žiaci 8. ročníka absolvovali zaujímavú exkurziu vývoja raketovej a kozmickej techniky a technológie. Vnímali rozsiahly prieskum vesmíru. Výstava spojená v závere s trenažérom, bola neopakovateľná, fantastická. Žiaci i takouto formou učenia sa získavajú nové informácie, poznatky z rôznych oblastí. Toto podujatie sa stretlo s priaznivým ohlasom a je príkladom na uskutočnenie podobných akcií.


Výstava v Inchebe v Bratislave Cosmos Discovery obsahuje exponáty z Washingtonského múzea Smithsonian a zo sovietskeho výstaviska Vystavka Dostizheniy Narodnogo Khozyaystva z Moskvy. Je zorganizovaná tak, aby znázorňovala vývoj raketovej a kozmickej techniky a technológie. Na začiatku je veľký panel začínajúci tajnou zbraňou tretej ríše V2 a končí ruskou nosnou raketou Proton a americkou nosnou raketou Saturn 5. Prvé letu schopné rakety skonštruoval Nemec von Braun koncom 30. a 40. rokov v Nemecku. Boli to jednostupňové vojenské rakety poháňané raketovým motorom na kvapalné palivo (hydrazín a kyslík) a boli určené na bombardovanie Anglicka, ale najmä Londýna. Jednoduchí ľudia v Nemecku ich nazývali modré blesky. Základy kozmonautiky, najmä viacstupňových rakiet, položili v prvej polovici 20. storočia v Sovietskom zväze. Po porážke hitlerovského Nemecka si Sovietsky zväz a USA rozdelili vojnovú korisť, ktorej súčasťou boli aj rakety V1 a V2, ich dokumentácia. Od tejto doby sa datuje súťaž USA a Sovietskeho zväzu v dobývaní Vesmíru. V Sovietskom zväze bol vývojom rakiet pre kozmonautiku poverený Sergej Pavlovič Koroľov (Ukrajinec), ktorý viedol programy Sputnik a Vostok. V Spojených štátoch zodpovedal za vývoj kozmických nosičov Dr. Vernher Magnus Maximilian Freiherr von Braun. Jeho práca vyvrcholila vývojom rakiet typu Saturn pre mesačný program Apollo. Von Braun získal svoje prvé skúsenosti v tretej ríši vývojom rakiet V2. Na výstave sú exponáty a zvukové informácie o dobytí vesmíru sovietskym Sputnikom, vyslaním a pristátím psa Lajky a neskôr vyslaním psov Belka a Strelka. Tento výskum skončil vyslaním prvého kozmonauta do vesmíru Jurija Gagarina. Aj prvou ženou vo vesmíre bola občianka Sovietskeho zväzu Valentina Tereškovová. Výstava ukazuje aj prelom amerického dobývania vesmíru. Prví ľudia na Mesiaci boli Američania v programe Apollo. Výstava znázorňuje okrem vývoja kozmických rakiet s ľudskou posádkou aj rozsiahly prieskum vesmíru prostredníctvom automatických vesmírnych staníc a mobilných zariadení. Z nich najvýznamnejšie sú Hubleho ďalekohľad, vesmírna stanica ISS, satelit Voyager 1, ktorý je dnes vzdialený od Zeme skoro 17 000 000 000 km a opustil slnečnú sústavu. Na výstave je možné vidieť pristávacie moduly pre ľudskú posádku, skafandre, vesmírne vozidlá ako sú Rover, Lunochod, Curiosity a iné... Na zábavu pre deti je na konci výstavy trenažér s 3D – kardánovým závesom. Výstava na Slovensku je doplnená aj účasťou slovenských kozmonautov, a to Vladimíra Remeka, ktorý sa v misii Soyuz 28 stal prvým československým kozmonautom (štart 2. marca 1978).
Prvým slovenským kozmonautom bol Ivan Bella, ktorý sa na lodi Soyuz TM29 zúčastnil 29. februára 1999 vesmírnej misie ako kozmonaut – výskumník, pracoval na vesmírnej stanici MIR, sovietskej konštrukcie.
 

Milan Maťaš 8. A

Novinky

Kontakt

  • Základná škola s materskou školou Milana Rastislava Štefánika
    Grösslingová 48, 811 09 Bratislava
  • +421 2 5292 3482

Fotogaléria