•  S L N I E Č K O   oslavuje okrúhle jubileum

          •           Slniečko má deväťdesiat rokov. Neveríte? Je to tak. V tomto školskom roku uplynie 90 rokov od jeho založenia. Každý má svoj životopis. Má ho aj Slniečko. Keďže sme sa chceli o tomto obľúbenom časopise slovenských detí dozvedieť viac, prijali sme pozvanie od redaktorov Slniečka na prehliadku výstavy.

                      A tak sa 23. januára 2018 vybrali deti 4. B do Slovenského múzea dizajnu na Kollárovom námestí v Bratislave. V týchto priestoroch predstavilo Slniečko 90 rokov svojej existencie.

                      Na výstave nás sprevádzala pani šéfredaktorka Ľubica Kepštová s redaktorkou Kristínou Kubáňovou. Pútavé rozprávanie pani Kepštovej odkrylo zaujímavé dejiny časopisu.

                      Prvé číslo Slniečka vyšlo 1. septembra 1927 v Turčianskom Svätom Martine s ilustráciami Martina Benku na obálke. S istou dávkou nostalgie môžeme povedať, že ho čítali prastarí rodičia týchto detí. Od roku 1950 bolo zakázané. Aj Slniečko zastihol osud vtedajšej politickej éry. Vychádzalo v Matici slovenskej a to sa niektorým predstaviteľom vtedajšej politickej moci nepáčilo. Jeho vydávanie bolo obnovené v roku 1969.

                      Druhá etapa vývoja Slniečka sa spája s menom Marky Pieckovej. Ak vám to meno nič nehovorí, potom určite poznáte známu spisovateľku Máriu Ďuríčkovú. Bola to ona, ktorá sa rozhodla, že Slniečko bude znovu svietiť na školách. Zorganizovala petíciu medzi učiteľmi a Slniečko bolo opäť na svete. Mária Ďuríčková bola šéfredaktorkou Slniečka v zložitých rokoch našej histórie, a  keď ju prepustili, venovala sa už len literárnej tvorbe pre deti. Napísala najkrajšie povesti o Bratislave.

                      Tretí panel na výstave predstavoval súčasnosť. Tento rok v Galérii Slniečka predstavujú ilustrácie najvýznamnejších maliarov, ktorí svojimi obrázkami dlhé desaťročia skrášľovali Slniečko. Redaktori obnovili tradíciu komiksov príbehom Zlatý zub. Nadviazali tak na autorov prvého komiksu v Slniečku – Jaroslava Vodrážku a Jozefa Cígera Hronského. Pripomínajú tváre slovenských spisovateľov Jaroslavy Blažkovej, Bety Ponickej, Kláry Jarunkovej, ale aj tých súčasných – Daniela Heviera, Ondreja Sliackeho, Jána Uličianskeho, Libuše Friedovej, Tomáša Janovica, Ľubomíra Feldeka, Jána Turana a iných. V rozhovore s Ľubicou Kepštovou deti prezradili, čo v Slniečku čítajú najradšej – Jožka Mrkvičku, pána Áčika, Pinky Buma. Najobľúbenejšou knihou Ľubice Kepštovej sú Opice z našej police. A detí? Denník odvážneho bojka, Grázlik Gabo, Tigrí tím, Harry Potter, Postrach Denis. Deti sa pretekali vo vymýšľaní nových mien pre pána Áčika. Čo poviete napríklad na takéto: pán Potápačik, Kravatáčik, Pohodáčik, Vlasáčik, Kniháčik, Chlpáčik, Žmurkáčik, Poškoláčik, Čľupkáčik, Usmievačik, Papáčik, Šplháčik, Štrngáčik, Tragáčik. Vymysleli ich takmer päťdesiat. Poslali sme ich do Slniečka. Ktovie, možno si Ján Uličiansky niektoré z nich vyberie pre svoje nové príbehy.

                      Medzi redaktormi, ktorí pracovali v Slniečku, a ďalšími spolupracovníkmi časopisu sa vystriedalo mnoho osobností slovenského literárneho života – Ľudmila Podjavorinská, Mária Rázusová-Martáková, Elena Čepčeková, Rudo Moric, Krista Bendová, Miroslav Válek, Anton Habovštiak. Ako ilustrátori v Slniečku pôsobili Ľudovít Fulla, Martin Benka, Vincent Hložník, Albín Brunovský, Miroslav Cipár, Svetozár Mydlo, Miroslava Rudášová, Juraj Martiška a mnohí ďalší.

                      Časopis Slniečko je literárny skvost medzi slovenskými časopismi pre deti. V Slniečku nájdete ilustrácie najlepších slovenských ilustrátorov. Ale to hlavné je, že propaguje pôvodnú slovenskú literatúru pre deti. Z výstavy sme si odniesli posolstvo pani Kepštovej, ktorá povedala deťom: „Nedajte sa odradiť od čítania.“

            K životnému jubileu patria aj želania. Do budúcnosti želáme Slniečku, aby žiarilo na nebi slovenskej literatúry tak jagavo, ako dosiaľ. A samozrejme, ešte veľa pútavých príbehov s krásnymi ilustráciami, ktoré potešia deti.

            Všetko najlepšie k narodeninám, Slniečko!

            Marcela Duchková


             
          • S T R A Š I D L E N I E  V  BIBIANE

          •           Ak sa radi bojíte, máte radi príšery a mátohy, potom je výstava Hu Húúú alebo najstrašnejšie slovenské strašidlá práve pre vás. Nájdete ju v Bibiane a dozviete sa na nej všetko o strašidlách.

                      20. decembra minulého roka ju navštívili aj deti VIII. oddelenia ŠKD (4. B). Po výstave ich sprevádzala autorka námetu, scenára a dramaturgie Ingrid Abrahamfyová.

            Začali sme na gazdovskom dvore. Jeho dôležitou súčasťou bol kedysi HAD. Bol ochrancom rodiny, domácnosti a celého hospodárstva. Hadovi dávali ako prvému mlieko. Ak zahynul, dom stihlo nešťastie. ÚLE mali podobu ľudí alebo anjela. Tie na výstave znázorňujú gazdu a gazdinú. ZMOK v podobe zmoknutého kuraťa ľuďom škodil, ale ak sa ho gazda ujal, tomu robil dobre. Veľký lunárny kalendár obsahoval sviatky s menami svätých. Podľa nich gazdovia vedeli, ako majú pracovať.

            Nemôžete spať a máte NOČNÉ MORY? Jednu nájdete aj na výstave. V rozprávkach a povestiach VODNÍK topil ľudí a ich duše opatroval v hrnčekoch pod vodnou hladinou. Niektoré hrnčeky sa zatúlali aj do Bibiany. Sú na nich mená pracovníkov s pánom riaditeľom na hornej priečke. RUSALKY boli éterické bytosti stvorené z rosy a vodnej pary. Mali krásne dlhé vlasy, v ktorých spočívala ich magická sila. Preto sa o ne náležite starali.

                      V ďalšej miestnosti naďabíte na čertovských kováčov. Keď vyjdete hore schodíkmi, vyskočí na vás kostlivec. Pozor, aby ste sa nezľakli, je naozaj hrôzostrašný. SVETLONOS mal podobu malého chlapca a z očí mu šľahali plamene. V noci plačom vábil ľudí do močiarov alebo ich lákal na cintorín.

                      V slovenských rozprávkach sa veľmi často vyskytuje DRAK. Má obrovské, mohutné telo s viacerými hlavami, z ktorých mu šľahajú plamene. Toho na výstave sa nemusíte báť. Stráži šmykľavku, po ktorej sa deti s radosťou šmýkajú. VÍLY sa ľuďom zjavovali za letných nocí na lúkach a lesných čistinkách. Keď im niekto ublížil, utancovali ho na smrť.

            Svoje detstvo som každé leto trávila na dedine na Záhorí. Hrávali sme sa až do zotmenia a nechceli sme ísť spať. Moja starenka ma vždy strašila, že po zotmení budú chodiť KLAKANICE a unesú ma. Predstavovala som si ich ako zvláštne štíhle lietajúce bytosti s priesvitným telom, dlhými vlasmi a končatinami a veľmi som sa ich bála.

            V poslednej miestnosti sa ocitnete na pololúke, v pololese. Leží tu GRGALICA. Kto to je a či sa jej treba báť, vám neprezradíme. To zistíte, keď navštívite Bibianu. O nej, o klakaniciach, ale i o ďalších čudesných bytostiach, ako sú škriatkovia, černokňažníci, čerti, ale i poludnica, nočnica, strigôni a strigy, bosoráci a bosorky, a ešte o mnohých zaujímavostiach sa dozviete, ak si prídete pozrieť túto strašidelnú výstavu. Stihnúť to môžete do 1. 4. 2018.

            V tvorivej dielni Ako na strašidlá deti nakreslili, ako si ony predstavujú Grgalicu, svetlonosa, a vyrobili si netopiera. Niektoré ich výkresy nájdete aj na výstave.

            Či veríte, alebo nie, Slovensko je naozaj plné strašidiel. Na výstave sa okrem Ingrid Abrahamfyovej autorsky podieľali Katarína Nádaská a Ondrej, Paulína a Juraj Slivkovci.                                                                          

            Marcela Duchková

        • Technika hrou vo výtvarnom stvárnení
          • Technika hrou vo výtvarnom stvárnení

          • V školskom roku 2017/2018 sa naša škola zapojila do grantového programu ,,Technika hrou od základných škôl“. Ide o výskumne ladenú koncepciu technického vzdelávania pre I. stupeň ZŠ. Projekt je podporený Nadáciou Volkswagen Slovakia, ktorá poskytla škole sadu pomôcok na realizáciu zážitkového vyučovania, finančnú čiastku na nákup spotrebného materiálu a v spolupráci s Trnavskou univerzitou aj akreditované vzdelávanie pre pedagógov, kde získali nielen zručnosť, ale aj príručku s metodickými listami. Získané pomôcky využívajú žiaci tretích a štvrtých ročníkov I. stupňa ZŠ v rámci predmetu prírodoveda a pracovné vyučovanie. Veľkým prínosom projektu je, že výskumné témy korešpondujú s učebnými osnovami pre dané predmety a obohacujú nielen vyučovací proces, ale hlavne umožňujú žiakom získať nové informácie na základne ich hravosti a prirodzenej zvedavosti. Sprievodnou akciou projektu je výstava výtvarných a priestorových prác žiakov tretích ročníkov, s technicky zameranou tematikou. Výstava je sprístupnená rodičom a žiakom školy v priestoroch budovy I. stupňa ZŠ.

                                                                                                                           Lenka Kaščáková

        • Staromestské fašiangy
          • Staromestské fašiangy

          • Ak tento školský rok sa naša škola zapojila do výtvarnej súťaže o najkrajšiu fašiangovú masku alebo výtvarnú prácu na tému Fašiangové zvyky na Slovensku, ktorej III. ročník vypísala Mestská časť Staré Mesto. Súťaž bola súčasťou fašiangových osláv a práce hodnotili návštevníci staromestských fašiangových slávností, ktoré sa konali v sobotu 10. februára 2018.

            Výstava prác potrvá do 28. februára v Zichyho paláci na Ventúrskej ulici.

            Lenka Kaščáková

        • SME  V  S L N I E Č K U
          • SME V S L N I E Č K U

          • Aj v tomto školskom roku deti VIII. oddelenia (4. B) každý mesiac navštevuje Slniečko. Prečítame si básničky, slovenské povesti, zaujímavosti o prírode, vylúštime doplňovačku. V našich divoch pátrame po odpovedi na otázky z histórie a súčasnosti Slovenska. Zamýšľame sa nad príbehmi ľudí, ktorým osud nebol priaznivo naklonený. Najviac sa nám páči Jožko Mrkvička a pán Áčik. Keď vylúštime tajničku, nájdeme odpoveď na súťažné otázky a pridáme aj pekné kresby na obálku a list, odnesieme ich do Slniečka. Tešíme sa na každé nové číslo. Veľmi sme sa potešili, keď sme vo februárovom čísle Slniečka našli naše vianočné kresby pre redaktorov Slniečka. Páčia sa aj vám?

                                                                                                       Marcela Duchková
             

          • K A R N E V A L v ŠKD

          • V stredu 7. februára 2018 sa v telocvični 1. stupňa zišli všetky deti, ktoré majú rady zábavu, súťaže a tanec. Privítala ich lienka Dáška. O hudbu sa postaral Marek a Nikolka Hamuliaková porozprávala deťom zaujímavosti o fašiangoch. V prehliadke masiek každého oddelenia defilovali víly, indiáni, roboti, Červená čiapočka, drevorubač, pávica, potápač, piráti, kocky Lega, draky, letci, tigre, kuchári, futbalisti, princezné, zvieratká, šašovia, kozmonauti, karatisti, Pipi a Mexičan, hasička, fantastické bytosti, tanečnica v krásnom ľudovom kroji. Zaujímavé masky dostali pekné ceny, šikovní súťažiaci sladké odmeny a tých, ktorí radi tancujú, navnadili na tanec Karolínka, Linda, Beátka a Saška.

                                                                                                       Marcela Duchková

          • DEŇ ČAJU v ŠKD

          • Posledný januárový týždeň sa v oddeleniach ŠKD niesol v znamení čaju. Porozprávali sme sa s deťmi o význame pitia čaju. Deti v 4. B a 4. C si pripravili pekné prezentácie, no a, samozrejme, uvarili sme si čaj.

                      Čaj je nápoj pripravovaný obvykle lúhovaním lístkov čajovníka v horúcej vode. Označenie čaj sa bežne používa aj pre iné odvary a nálevy z rôznych rastlín a bylín, prípadne sušeného ovocia. Podľa čínskej ľudovej báje objavil čaj čínsky cisár Šen-nung pred 5 000 rokmi. Cisár, ktorý bol podľa tohto príbehu aj zakladateľom čínskej medicíny a poľnohospodárstva, pil iba prevarenú vodu. Na jednej z jeho ciest mu do kotlíka pri varení vody padli listy čajovníka. A čaj bol na svete. Do Európy sa dostal čaj vďaka holandským a portugalským obchodníkom niekedy začiatkom 17. storočia.

            Čo sme si uvarili, to sme si aj vypili. Najviac nám chutil čaj s medom.

                                                                                             Marcela Duchková

        • „OLIHO PRÍBEH“ - dopravná výchova v 3.ročníku
          • „OLIHO PRÍBEH“ - dopravná výchova v 3.ročníku

          • Pod vedením príslušníčky z Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I. npor. Mgr. Jany Ďurkovičovej, sa v utorok 6. februára 2018 žiaci tretích ročníkov zúčastnili besedy zameranej na prevenciu bezpečnosti na železničných priecestiach. Žiakov dopravná téma zaujala, dozvedeli sa, ako sa správať v blízkosti železničných dráh. Súčasťou stretnutia bolo premietanie krátkeho animovaného filmu s názvom „Oliho príbeh“. Pútavo spracované video o deťoch, ktoré sa hrávali pri koľajniciach a doplatili na to životom, deti zaujalo. Horlivo diskutovali o pocitoch, ktoré v nich film vyvolal, o správnom a nesprávnom správaní sa v blízkosti železničných dráh, železničných tratí, koľajísk a železničných priecestí.

                                                                                                                                      Lenka Kaščáková

             

        • Informácie k lyžiarskemu výcviku
          • Informácie k lyžiarskemu výcviku

          • Zraz: 25.2(nedeľa) o 8:00 na parkovisku novej budovy SND.

            Návrat: 1.3(štvrtok) o 17:00 (približne-bude sa telefonovať)

            Potrebné dokumenty: 

            1. Preukaz poistenca(kópia)

            2. Vyhlásenie o bezinfekčnosti (odovzdáva sa pri nástupe do autobusu, nájdete ho pod textom)         

            3. Potvrdenie od lekára (nie staršie ako 30 dní)

             

            Výstroj -zjazdové lyže primeranej veľkosti , bezpečnostné viazanie s brzdami, lyžiarske topánky, paliceZa nastavenie viazania zodpovedá rodič. Odporúčame zájsť do ski-servisu. Dieťa by si malo lyžiarsky výstroj vyskúšať. Lyže a palice pri preprave dajte do vaku, alebo ich spolu dobre zviažte. 

            Otepľovačky, lyžiarska vetrovka, prípadne overal                                     

            Hrubé ponožky a podkolienky                                      

            Spodky, alebo pančuchové nohavice, termoprádlo

            Tielko s krátkym príp. dlhým rukávom                                                      

             Pulóver, sveter (možnosť vrstvenia oblečenia)                                              

            Čiapka, šál (šatka na krk)                                                                                           

            Lyžiarske rukavice, okuliare, kukla, prilba povinná!!!

            Oblečenie a veci na chate: Obuv do terénu, prezuvky (tenisky, šľapky), nohavice, tepláky, pyžamo.Veci osobnej hygieny – vreckovky, malý a veľký uterák, mydlo, zubná kefka a pasta, šampón (sprchový gél), hrebeň, pohárik, krém na tvár (opaľovanie) a pery, lieky (ak užívate),kinedryl proti nevoľnosti na cestu autobusom. Plavky(tretí deň popoludní -regenerácia vo vodnom prostredí)

            V deň príchodu začíname večerou. V deň odchodu končíme obedom.

            V_y_h_l_a_s_e_n_i_e.docx

          • Rodičia si zahrali ping-pong so svojimi deťmi - 2B

          • Ocko: "Poď si so mnou zahrať pong-pong", zaznelo raz v triede. A prečo nie. Zrodila sa myšlienka a 24. januáa si rodičia urobili čas a strávili pár chvíľ pri hre so svojimi deťmi. 
            Veď zahrať si ping-pong s ockom - mamkou a pred spolužiakmi - to už je niečo. Na druhý deň si rozprávali o svojich zápasoch, niekedy pokusoch, keď loptička skákala viac na zemi, ako po stole.
            Intenzívne hranie držalo deti ešte dva dni. 
            Verím, že radosť a hrdosť z pekne prežitých chvíľ v našej škole v nich dlho zostane

             Dáška Hycláková 2. B

          • INTERVIEW s pani zástupkyňou Michaelou Hrnčiarovou v triede IV.C


          • Na hodine slohovej výchovy sme sa učili veľmi zaujímavú tému – Interview. Keďže je to vlastne rozhovor so známou osobnosťou, rozhodli  sme sa prizvať do našej triedy pani zástupkyňu  Michaelu Hrnčiarovú a povypytovať sa jej také otázky, ktoré zaujímajú predovšetkým nás, žiakov.

             

            • Čo vás motivovalo pri výbere vášho súčasného povolania?

            Už od detstva som chcela byť učiteľkou a hrávala som sa na školu. Mala som bábiky a mackov, ktorých som doma poobede učila to, čo som sa ja v škole naučila doobeda.

            • Chceli ste mať niekedy aj iné povolanie?

            V období  puberty som chcela byť chvíľu letuškou.

            • Ako ste sa najradšej hrávali, keď ste boli malá?

            Ja som sa hrávala so starými rodičmi, lebo som nemala súrodencov. Až po mnohých rokoch sa mojim rodičom narodilo ďalšie dieťatko. Hrávali sme sa hru Mikádo a pexeso.

            • Keď ste boli v našom veku, aké knihy ste čítali?

            Čítala som Rozprávky o psíčkovi a mačičke a keď som vyrástla som čítavala dievčenské romány.

            • Čo máte na práci s deťmi najradšej?

            Najradšej mám učenie a následne spätnú väzbu.  Keď  niečo naučím žiakov a oni mi to potom vrátia naspäť ako vedomosť, zručnosť alebo schopnosť.

            • Koľko rokov učíte na tejto škole?

            Učím tu už 22 rokov a nikde inde som zatiaľ neučila.

            • Akú vysokú školu ste absolvovali?

            Vyštudovala som učiteľstvo pre 1. stupeň.

            • Ako hodnotíte kvalitu vzdelávania žiakov na tejto škole?

            Hodnotím ju veľmi dobre. Naši deviataci  skončili minulý rok ako 1. v  testovaní  Monitor. Tento rok mali zase vynikajúce výsledky naši piataci.

            • Kedy si vás pani riaditeľka vybrala za svoju zástupkyňu?

            V roku 2014, teda pred štyrmi rokmi.

            • Aké je to byť zástupkyňou riaditeľky tejto školy?

            Predovšetkým to bola veľká výzva a pocta pre mňa. Všetko som sa musela naučiť a stále sa učím. Vyžaduje to neustále vzdelávanie sa.

            • Je ťažké byť zástupkyňou?

            Veľmi ťažké je to vtedy, keď musíme s pani riaditeľkou riešiť smutné veci, tlačiť zlé vysvedčenia a pokarhania niektorých žiakov.

            • Rada cestujete?

            Áno. Keby som bola milionárkou, išla by som na vzdialený ostrov v  mori, kde by som žila,  lebo mám rada teplo. Samozrejme, keby som tu nemala žiadnu rodinu.

            • Máte doma zvieratko?

            Chcela by som mať veľmi zvieratko, ale môj manžel je alergik, takže doma nemôžeme chovať nič. Ale kedysi sme mali morčiatka, rybičky a korytnačku.

            • Prečo chodia po škole muži a inštalujú tu nejaké káble?
            • V škole máme veľmi slabý signál z  Wifi siete, ktorý bol ešte aj rušený inými signálmi z okolia, preto sme mali časté problémy s napojením na internet, ktorý potrebujeme k práci.  Preto budeme mať v škole zavedený káblový internet, ktorý je spoľahlivejší.
            • Čo by ste odkázali všetkým  žiakom našej školy?

            Prajem im, aby do školy chodili s radosťou a učenie bolo pre nich hračkou.

            Verím, že si so sebou do života odnesú pekné spomienky na svoju základnú školu a pochopia, že učitelia, ktorí ich učili, robili všetko pre to, aby naplnili ich hlávky a dotkli sa ich srdiečok.

             

             

            Ďakujeme Vám za rozhovor a čas, ktorý ste nám venovali.