V nedeľu 21. 5. 2017 ste si mohli v relácii RTVS Bola raz jedna povesť vypočuť rozprávanie o tom, ako sa uhorský kráľ Matej Korvín v roku 1467 zaslúžil o založenie najstaršej univerzity na Slovensku – Academie Istropolitany. V tomto príbehu okrem kráľa zohrávajú dôležitú úlohu aj neopätovaná láska a susedské vzťahy, vynaliezaví študenti a škriatok Posmievačik.
Od našej školy k budove Academie Istropolitany, ktorá sa podľa historických prameňov nazývala Universitas Istropolitana a nachádza sa na Ventúrskej ulici, to nie je až tak ďaleko. Soška Posmievačika sa škerí na okoloidúcich z výklenku domu č. 29 na Panskej ulici. A tak sme sa rozhodli tieto miesta navštíviť. V stredu 24. mája sa deti VI. oddelenia (3. B) vybrali do centra mesta. Cestou sme stihli obdivovať tancujúcu a spievajúcu fontánu pred hotelom Carlton a potom sme už vykročili k miestam, kde na nás dýchla dávna história Bratislavy. Možno sme stáli práve na tom mieste, kde pred 550 rokmi Matej Korvín otváral a ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz posvätil novú univerzitu. Bol to zvláštny pocit. V súčasnosti sa tu nachádza Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení, takže budova nestratila svoj študijný charakter.
V našom putovaní za históriou mesta sme pokračovali na Panskú ulicu, kde podľa povesti veselí študenti osadili sošku škriatka oproti domu Karola Kunza, ktorý sa neúspešne uchádzal o priazeň vydatej meštianskej ženy. Aj tu sme urobili niekoľko fotografií. Je to zvláštne, ale všetky fotografie sa vydarili okrem tých s Posmievačikom. Akosi sa vytratili z fotoaparátu. Žeby v tom mal prsty nejaký škriatok?
Našu vychádzku sme ukončili v zmrzlinárni na Hviezdoslavovom námestí, „osviežili“ sme sa pri striekajúcej fontáne pred Carltonom. Obdivovali sme Ganymedovu fontánu pred historickou budovou SND. Ktovie, možno si raz aj o jej vzniku vypočujeme zaujímavý príbeh v relácii Bola raz jedna povesť.
Od našej školy k budove Academie Istropolitany, ktorá sa podľa historických prameňov nazývala Universitas Istropolitana a nachádza sa na Ventúrskej ulici, to nie je až tak ďaleko. Soška Posmievačika sa škerí na okoloidúcich z výklenku domu č. 29 na Panskej ulici. A tak sme sa rozhodli tieto miesta navštíviť. V stredu 24. mája sa deti VI. oddelenia (3. B) vybrali do centra mesta. Cestou sme stihli obdivovať tancujúcu a spievajúcu fontánu pred hotelom Carlton a potom sme už vykročili k miestam, kde na nás dýchla dávna história Bratislavy. Možno sme stáli práve na tom mieste, kde pred 550 rokmi Matej Korvín otváral a ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz posvätil novú univerzitu. Bol to zvláštny pocit. V súčasnosti sa tu nachádza Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení, takže budova nestratila svoj študijný charakter.
V našom putovaní za históriou mesta sme pokračovali na Panskú ulicu, kde podľa povesti veselí študenti osadili sošku škriatka oproti domu Karola Kunza, ktorý sa neúspešne uchádzal o priazeň vydatej meštianskej ženy. Aj tu sme urobili niekoľko fotografií. Je to zvláštne, ale všetky fotografie sa vydarili okrem tých s Posmievačikom. Akosi sa vytratili z fotoaparátu. Žeby v tom mal prsty nejaký škriatok?
Našu vychádzku sme ukončili v zmrzlinárni na Hviezdoslavovom námestí, „osviežili“ sme sa pri striekajúcej fontáne pred Carltonom. Obdivovali sme Ganymedovu fontánu pred historickou budovou SND. Ktovie, možno si raz aj o jej vzniku vypočujeme zaujímavý príbeh v relácii Bola raz jedna povesť.
Marcela Duchková