Novinky

Novinky

          • HEJ, MACKO, TU SOM!

            http://junior.rtvs.sk/archiv-relacii/159805/co-by-bolo-keby-sme-stretli-medveda
            Videli ste už niekedy medveďa? Kde to bolo? Aký je váš obľúbený medvedík? Čo by ste robili, keby ste stretli medveďa? Viete, aké veľké medvieďatko sa narodí? Ako vidí medveď? Čo jedáva okrem medu?

                        Takéto, ale aj iné otázky kládla redaktorka RTVS Rozália Vlasková deťom 4. B v utorok 10. apríla 2018 do svojej relácie Čo by bolo, keby... ste stretli medveďa? Ak vás zaujímajú odpovede detí, vypočujte si príspevok o živote medveďov.

                        Rozália Vlasková sa s mikrofónom vybrala za jedným z najpovolanejších odborníkov na medvediu tému, za prírodovedcom, ochranárom a filmárom Erikom Balážom. Stretol sa s medveďom už mnoho ráz. Keď budete pozorne počúvať, dozviete sa napríklad, že malý medvedík sa narodí v januári, keď jeho mama spí. Váži pol kilogramu a meria 20 cm, je teda menší ako ľudské bábätko. Dospelým sa stáva v desiatich rokoch. Medvieďatká sú veľmi hravé a poslušné. V tom by si mohli zobrať príklad aj niektoré deti. Keď to preženú s vystrájaním, mama medvedica ich hneď usmerní. Medvede zjedia skoro všetko – suché ihličie, lístie, korienky, ale i niektoré jedovaté rastliny, mravce, veľmi rady majú púpavu. Keď stretnete medveďa, nepozerajte sa priamo naňho, ale dajte mu najavo, že nie je v lese sám. Erik Baláž tak urobí zvolaním: „Hej, macko, tu som!“

                        A dávajte si pozor, aby ste niekomu neurobili medvediu službu. To by ste ho naozaj nahnevali!

                                                                                   Marcela Duchková

          • Oslávili sme Deň Zeme

                 Zveľaďovať svoje okolie, starať sa o prírodu a chrániť ju, je v súčasnosti už základným predpokladom k tomu, aby naša modrá planéta Zem zostala domovom pre všetky rastliny a živočíchy, vrátane človeka.

            K tomuto poznaniu vedieme i naše deti a robíme to tým najprirodzenejším spôsobom – sme pre ne príkladom.

                 Aj v tomto roku, pri príležitosti Dňa Zeme, sme zorganizovali jarnú brigádu rodičov a pedagógov na skrášlenie a ozdravenie areálu školy.

             Čakalo nás veľa práce, na ktorú nás „vyzbrojil“ pán školník rôznym náradím.  Ale tou najdôležitejšou výzbrojou bolo naše odhodlanie urobiť niečo dobré pre našu prírodu, školu, naše deti.

            Hneď od rána sa rodičia i učitelia pustili do čistenia a maľovania fasády okolo detského ihriska, strihania živého plota, kosenia trávy, strihania stromov a kríkov, či klčovania parazitujúcich rastlín. Najväčší siláci pracovali pri nakladaní biologického i zmesového odpadu do zberných kontajnerov, či pri prevzdušňovaní pieskoviska. Šikovné ruky pani učiteliek a mamičiek pacovali v skleníku a na úprave pozemku okolo neho, či vysádzali nové letničky do externých kvetináčov v podchode školy. Hrabali a čistili trávnaté plochy a priestory pod stromami, zametali chodníky a atletickú dráhu v okolí doskočiska.  Pracovalo sa i na dokončení maľby na stenách schodiska, ktorým každé ráno deti kráčajú do školy.

                 Nezaháľali ani detské rúčky. Pomáhali čistiť areál od smetí, nosili nasekané konáre a trávu do zberných košov, hrabali piesok, či zametali okolie pieskoviska a pomáhali pri oprave sietí vo futbalových bránkach. Najviac sa však zabavili pri stláčaní nasekaných konárov v zbernom kontajneri.  Že ako? No predsa skákaním a váľaním sa.

                 O hladné brušká bolo postarané chutným občerstvením v podobe pagáčikov a koláčikov a smäd sme hasili minerálkou, kávou a čajom.

            Po dobre odvedenej práci čakal na všetkých pracantov chutný guláš, ktorý pre nich navarila pani vedúca školskej jedálne.

                 A tak sme i tento rok mohli na konci zahlásiť:

            HOTOVO! SPOLOČNE SME TO ZVLÁDLI!

            Pozrite si fotografie z tejto vydarenej akcie.                            Michaela Hrnčiarová