V dňoch 17. a 18. 6. 2014 sa žiaci našich tretích tried zúčastnili vlastivednej exkurzie. Cieľom našej cesty bola Banská Štiavnica, krásne starobylé kráľovské mesto. Prvá písomná zmienka o tomto slávnom banskom meste pochádza zo začiatku 12. storočia. Preslávila sa hlavne ťažbou striebra, ale zlato tu ťažili už Kelti v 2. st. pred naším letopočtom. Práve tu bol prvýkrát na svete použitý na banský odstrel a uľahčenie ťažby pušný prach . V 17. storočí tu bol počet obyvateľov 10-krát väčší ako v Košiciach. V 18. storočí tu bola zriadená prvá Banská akadémia, ktorá bola prvou vysokou školou technického charakteru na svete. V decembri 1993 dostala Banská Štiavnica najvyššie medzinárodné ocenenie, bola zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Prvý deň sme navštívili kaštieľ v Svätom Antone. V jeho architektúre je využitá časová symbolika. Kaštieľ má 4 vchody (ročné obdobia), 7 arkád (dni v týždni), 12 komínov (mesiace v roku), 52 izieb (týždne v roku) a 365 okien (dni v roku). Ubytovali sme sa v hoteli Svätý Juraj, ktorého plot záhrady bol tvorený múrmi Starého zámku. Nasledovala prehliadka Nového zámku, protitureckej pevnosti, kde boli sochy Turkov v skutočnej veľkosti. Po večeri sme sa prechádzali po kľukatých úzkych uličkách, ktoré išli len z kopca a do kopca. Konečne sme pochopili, prečo niektoré garáže domov v tomto meste sú dokonca aj na druhom poschodí. Morový stĺp bol v ten deň poslednou zastávkou niektorých z nás. Tí, ktorí ešte vládali, pokračovali do Klopačky. V mieste, z ktorého zvolávali baníkov fárať, sa dnes nachádza čajovňa.
Druhý deň sme začali návštevou skanzenu, najväčšieho Európskeho banského múzea v prírode. Vyfasovali sme plášte, prilby a lampy, a vybrali sa do podzemia. Bolo to vzrušujúce, ale všetci sme to hrdinsky zvládli. Obed sme mali v salaši na brehu najväčšieho štiavnického tajchu – na Počúvadle. Pod úpätím vyhasnutej sopky Sitno, nám pani učiteľka porozprávala aj povesť o zakliatych rytieroch.
Napriek tomu, že nám chvíľami dobre liezlo na nervy, že jedna pani učiteľka je týmto krajom doslova posadnutá a chcela nám ukázať všetko, čo sa za dva, úbohé dva dni naozaj nedalo stihnúť, do tohto kraja sme sa zamilovali aj my a odchádzali sme presvedčení, že sa sem ešte niekedy radi vrátime na dlhšie.
Deti tretích tried a Katarína Koreňová
