• Sladko-vodný výlet druhákov

            Žiaci 2. B a 2. C sa v stredu 5. júna 2024 zúčastnili na výlete. Navštívili Včelársku paseku v Kráľovej pri Senci a vodný mlyn v Jelke. Včelárske múzeum oslávi na budúci rok 50 rokov svojej existencie. Deti si vypočuli pútavé rozprávanie o živote včiel. Včielky majú chĺpky na celom povrchu tela, aj na očiach. Zbierajú na ne peľ. Na jeden kilogram medu potrebuje včielka navštíviť 3 – 5 miliónov kvetov. Je verná jednému kvetu. Schopnosti včiel sa využívajú aj na vyhľadávanie drog alebo mín. Včelí jed je liečivý. Používa sa pri výrobe liekov, na liečbu rakoviny. Najväčšími nepriateľmi včiel sú človek a včela z cudzieho úľa. Zo živočíchov sú to napríklad mravce, veverička, kuna, líška, lasica. Včelárik zlatý skonzumuje denne 500 včiel. Na záver našej návštevy sme ochutnali skorý letný, agátový a slnečnicový med. Vodný mlyn v Jelke má 180 rokov. Používal sa na mletie bielej i celozrnnej múky. V areáli mlyna sme si pozreli aj stroje a nástroje, ktoré sa kedysi používali v mlynoch. Na záver sme sa pohrali na lúke pri Malom Dunaji.  (M.D.)

          • Mesiačik, Rolko, Lilik, Frko, Chochlík, Zizi, Gogonul a tí druhí

            Kto by nepoznal jednu z najznámejších rozprávok o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch? Pamätáte si ešte ich mená? Ak nie, to nič. Veď v každej rozprávke sú iné. V aprílovom čísle časopisu Slniečko sa deti VI. oddelenia ŠKD (2. C) mohli zapojiť do súťaže. Mali vymyslieť mená pre siedmich trpaslíkov a mohli ich aj nakresliť. Emmka, Katka, Tomáško, Alicka, Stelka, Adamko a Vivien sa pustili do vymýšľania mien. Všetky boli originálne. Veď posúďte: Crko, Prcko, Puntík, Loki, Jobofus, Aloen, Papík, Mano, Roland, Adam, Svalouš, Klobúčnik. Redaktorov Slniečka najviac oslovili tie, ktoré vymyslela Alicka, a nepochybne zabodovala aj jej kresba. Výhra v podobe peknej knižky dorazila nedávno. Autorka Zuzana Štelbaská ju nazvala Nech už mám desať! a Alicku aj nás veľmi potešila. (M.D.)

          • Výprava 4.A

            Po výdatných dažďoch nám konečne prialo počasie, a tak sme sa mohli (my žiaci 4.A) vybrať na výlet na prehliadku vojenského bunkra v Petržalke spojenú s opekačkou. Privítal nás veliteľ bunkra,  vyskúšali sme si vojenský nástup, vztýčili sme našu vlajku a pozreli sme si, ako to vyzeralo v bunkroch počas vojen. Presvedčili sme sa, že podmienky vojakov boli naozaj veľmi náročné. Naše postele sú určite mäkšie ako ich, naša strava je zdravšia a výdatnejšia ako ich, máme pri sebe svoju rodinu a oni nemali, môžeme sa v pokoji osprchovať, oni nemohli, o toalete ani nehovoriac... Pán veliteľ nám pútavo porozprával o ťažkom živote vojakov... Uctili sme si na cintoríne pamiatku vojakov z 1. sv. vojny a potom nás čakala fantastická opekačka. Prehliadka nás tak „vyčerpala“, že sme zjedli úplne všetky špekačky.

            A čo bolo na tomto dni najdôležitejšie? Uvedomiť si, že mier je jedna z najdôležitejších vecí v našich životoch, a keď je to len trochu možné, venujme tichú spomienku tým, ktorí nám ho  zabezpečili.

                                                                                                                                                                   Mgr. Z. Kubíková